Rusadle - živé tradície našich otcov

Pre niektorých obyčajný víkend, pre iných sviatočný čas plný hudby, tanca, ľudovej zábavy, ale aj nadpozemskej svätosti, aj také boli tohtoročné Turíce. Prví kresťania používali názov Päťdesiatnica (pentekosté) pochádzajúci z gréčtiny, ktorý sa viaže na fakt, že sa Turíce oslavujú 50 dní po Veľkej noci (10 dní po Nanebovstúpení Pána).

Kresťanský sviatok spojený s oslavou zoslania Ducha Svätého sa v našich zemepisných šírkach zvykne označovať jednoducho Rusadle. Naši dôchodcovia si radi zaspomínajú na tie šťastné časy, kedy sa ľudia dokázali veseliť aj pri namáhavých prácach na poli či okolo statku a domáceho hospodárstva. Okrem zábavy je s Rusadľami spojená aj tradícia stavania májov. Vysokánska breza ozdobená farebnými stužkami zvykla byť symbolom mládencovej lásky k vytúženej dievčine. Dievčatá si na takejto pozornosti určite veľmi zakladali, ako o tom svedčí text jednej ľudovej piesne:
„A či ten moj frejer, za moro odešol, že mi na rusadle maja neprinesol.
Šmeju še mi dzjefki s caloho valala, že ľem ja jedina co maja ňemala.“

Stavba mája

Aby sa takému nešťastiu predišlo, postavili máj uprostred dediny pre všetky dievčatá, pre všetky ženy. Vysokánsky máj strážili veselí a zdatní mládenci pohodlne sediaci na rebrináku. Dva vrané kone odtiahli celú túto parádu pred úrad, a to za stáleho obdivu malých detí, ktoré koníky nikdy predtým naživo nevideli. Dievky v krásnych pestrofarebných krojoch rezkými melódiami ľudových piesní burcovali chlapov k vyzdvihnutiu majestátnej dreviny. Motivácia bola o to väčšia, o koľko pán richtár viac pálenky „porichtovali“, aby si nakoniec všetci svorne užili vytúžený „trúnok“. Horsa chlapi, horsa s tým drevom hore, a už je máj postavený na richtárovom dvore. V tejto súvislosti je na mieste podotknúť, že slovenské pomenovanie Turíce vzniklo od slova Tur a súvisí s rovnomenným staroslovanským božstvom plodnosti a sviatkom oslavujúcim silu prírody, ktorá na jar všetko dvíha k oblohe. Práve tak, ako sa k oblohe dvíha vymájená koruna symbolickej brezy. Veselá muzika vyzvala mladých do tanca, podávali sa koláče, kde tu veru aj niekto čosi ponalieval okolostojacim.

Slávnostná sv. omša

Podobné divadlo, akým v minulosti hýrila nejedna obec, predviedli aj členovia folklórnej skupiny Jadlovec z Margecian. Svojím spevom a rezkými tancami sa im podarilo na chvíľu vytrhnúť spoločnosť z reality, za čo si vyslúžili potlesk prihliadajúcich divákov, nasledovala zábava až do nedeľného rána. Na sviatok pána sa v každom kostole konala slávnostná svätá omša. Počas kázne sa čítal pastiersky list oboznamujúci veriacich s podstatou sviatku Zoslania Ducha Svätého. V židovstve sa vzťahuje na odovzdanie Zákona na Sinaji a v kresťanstve na zoslanie Ducha Svätého na apoštolov po Ježišovom zmŕtvychvstaní.

Dôležitosť folklóru

Bolo by azda prospešné, keby sme sa na chvíľu pozastavili, dvihli hlavu k nebu, ako sa dvíhala koruna rusadľových májov, a z letu vtákov a tiahnucich oblakov načerpali novej sily. Folklór a ľudové tradície, môžu byť pre nás stále vzorom svornosti a pokojného, ale zato veselšieho života. Táto naša studnica poznania ostáva živá aj vďaka milovníkom folklóru. A nezabúdajte, kto sa chce z kopca spustiť, musí naň najprv vyliezť!

Text a foto: Michal Keruľ