Kostol sv. Mikuláša - národná kultúrna pamiatka

Najvýraznejšou, a zároveň najmalebnejšou dominantou Senca je bezpochyby farský kostol svätého Mikuláša, vypínajúci sa vežou zvonice na neprehliadnuteľnom návrší v juhozápadnom výbežku centrálneho námestia.

Základy kostola dokázateľne pochádzajú zo začiatku 14. storočia, t. j. z obdobia gotiky. Táto skutočnosť prispela k zápisu seneckého farského kostola do zoznamu národných kultúrnych pamiatok Slovenska.

Najstaršia stavba v Senci

Na mieste dnešného kostola stál už v roku 1308 drevený kostolík zasvätený sv. Mikulášovi a tvoril súčasť opevnenia z obdobia Veľkej Moravy. Prvá písomná zmienka o fare v obci Sempoz (Senec) je datovaná rokom 1308 a v chotárnej listine obce Tureň z roku 1326 je záznam o existencii kostola v obci Senec, zasväteného sv. Mikulášovi.

Farský kostol prešiel v priebehu stáročí viacerými prestavbami a rekonštrukciami. Hoci prvá z nich je zaznamenaná už v roku 1561, zásadnou prestavbou v renesančnom slohu prešiel interiér kostola až v roku 1633. V roku 1740 ho však opäť kompletne prebudovali, tento raz v neskorobarokovom slohu. Posledné stavebné úpravy prebehli v 19. a 20. storočí, keď v roku 1981 padla za obeť požiaru baroková kazateľnica a boli úplne alebo čiastočne znehodnotené viaceré cenné umelecké diela.

Kostol stojaci na plošine návršia je obohnaný „obranným“ múrom, ktorého spoje spájajú stĺpy s výjavmi z krížovej cesty. Na terase pod sanktuáriom stojí veľkolepé súsošie Kalvárie z r. 1934 a pod ním, na úrovni prístupovej cesty, je monumentálna kamenná „Lurdská jaskyňa“.

Interiér

V kostole nájdeme štyri rokokové oltáre. Pôvodný drevený hlavný oltár so sochami štyroch evanjelistov v roku 1906 nahradili oltárom mramorovým,zasväteným sv. Mikulášovi. Ľavý bočný oltár zasvätili Panne Márii Ružencovej, pravý zas sv. Štefanovi, uhorskému kráľovi. Štvrtý oltár je zasvätený sv. Terézii.Návštevníkov určite zaujme pozoruhodná vitráž s výjavom ukrižovaného Ježiša Krista, pôvodne určená pre neďaleký Dom smútku.

Na objednávku seneckej rodiny Poórovcov ju začiatkom 20. stor. v Budapešti vytvoril majster Gustav Waltherr.Vitráže v apside pochádzajú z roku 1942, sochu Sedembolestnej Panny Márie z r. 1776 daroval kostolu gróf Königsakker, rektor Collegium Oeconomicum. Zrekonštruovaný organ typu „Rieger“ pochádza z roku 1900. Kostol sv. Mikuláša v Senci spolu s výjavmi z Krížovej cesty, Kalváriou, Lurdskou jaskyňou a malými sakrálnymi stavbami v priľahlom cintoríne tvorí vzácny urbanistický komplex, presýtený mystériom viery a duchovna.

Text a foto: Juraj Bondora