Hudba je radosť – folklór je život

Folklórny súbor Dunaj v Komárne bol založený v roku 1959. Už vtedy sa zameriaval na hudbu, spev a tance z regiónov celého Slovenska.

Počas svojho pôsobenia súbor prešiel rôznymi etapami: v roku 1965 sa rozpadol, ale po roku 1969 bol znovu obnovený. Odvtedy spadá súbor pod vedenie Ľudovíta Gallovicha, ktorý je okrem hlavného vedúceho aj choreografom súboru. Ešte pred pár rokmi patril súbor pod vojenskú pohraničnú stráž. Tanečníci pochádzali zo všetkých kútov Slovenska a každý z nich tak prispel do „našej“ pokladnice nejakým šperkom zo svojho regiónu. A tak sa prvky zbierali a zbierali, až ich Ľ. Gallovich pospájal do tancov. Terchová, Goral, Verbunk, Šariš, Treščák, Myjava, Detva, Trenčín. Z každého rožku trošku. V repertoári sa ocitli aj scénické tance, ako napríklad Námorník či Cigáň. Po zrušení Pohraničnej stráže sa vojaci, samozrejme, vrátili domov a dievčenská zložka súboru zostala opustená. V roku 1993 predsa len svitlo svetielko nádeje. Zopár dievčat z gymnázia v Komárne prišlo za pánom Gallovichom, oslovili chlapcov z gymnázia a súbor sa začal pomaly rozbiehať. V apríli a máji 1994 už nikto nemyslel na odchod zo súboru a hoci Dunaj mal vtedy málo členov, predsa len vznikali rôzne choreografie tancov. Aj kapela sa zrazu rozrástla – pribudol klavirista, huslista, harmonikár a basista. Súbor tvorí dnes približne 25 nadšencov zapálených pre folklór.

Jedným zo zanietených členov súboru Dunaj je aj jeho huslista – Karol Jakubík, ktorý v súbore obracia sláčik už pätnásty rok. Mladý muž, ktorého srdce bije pre folklór. Ako sám hovorí, strčili mu nos do hudby a odvtedy je jej.

Prečo husle – prečo Dunaj – prečo foklór?

Myslím si, že hudba spája ľudí, uľahčuje im komunikáciu, často sa ňou dá povedať oveľa viac ako obyčajnými slovami. A hlavne, človek ňou nedokáže ublížiť. Je mostom medzi srdcami. Učarovali mi husle a Dunaj mi otvoril cestu, ktorou som zrazu chcel kráčať. Náš folklór je taký výrečný, taký pestrý, že sa mi nikdy nezunuje. Toto posolstvo chcem šíriť ďalej.

Vravíte, že náš folklór je pestrý?

Áno, v repertoári máme tance, piesne z rôznych kútov našej vlasti – z Terchovej, Očovej, Myjavy, Trenčína, Goralu, Detvy. Snažíme sa zachovávať ľudové zvyky a tradície, zvyklosti, ktoré boli kedysi typické pre náš slovenský ľud.

Chýr o vás zaletel až za hranice. Máte nezabudnuteľné zážitky, ktoré vo vás rezonujú najviac?

Najčerstvejším triumfom našej skupiny je vzdialené Portugalsko, kde sme sa zúčastnili celosvetového festivalu Folk Cantanhede, počas ktorého sme pod záštitou samotného prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča reprezentovali rodnú krajinu a národné zvyky. Bol to úžasný pocit, obecenstvo burácalo,
5 000 ľudí nás odmenilo neutíchajúcim potleskom. Niečo také úžasné sme dovtedy nezažili. Naše tance a hudba očarili všetkých.

Myslíte si, že mladí ľudia majú záujem o tento druh hudby? Zaujíma ich ľudový folklór?

Áno, myslím si, že áno, len treba v nich tú iskierku zapáliť. Tak ako ju vo mne zapálila moja mama pred rokmi. Rád by som aj ja bol takouto fakľou.

(vel), (klk)