Horný Turiec nasiaknutý Slovenským národným povstaním

Hoci v každom meste či dedinke na Slovensku nájdete pamätník venovaný SNP alebo padlým v povstaní, len málo regiónov je natoľko spätých s SNP ako Turiec. Po prelomení hrdinského odporu partizánov na Strečne, povstalecké jednotky ustupovali smerom na Banskú Bystricu práve cez Turiec.

SNP sa pripravovalo na Čremošnom

Málokto, aj z obyvateľov Turca vie o tom, že o konaní Povstania sa rozhodovalo v neďalekom Čremošnom mesiac pred tým, ako generál Golian vydal legendárny rozkaz „Začnite s vysťahovaním!“. V poľovníckej chatke, ktorá sa nachádza v Žarnovickej doline, sa prvý a posledný krát zišla kompletná Slovenská národná rada (SNR) s armádnym ústredím. Dnes leží zrub učupený na brehu potoka v obkolesení vysokých stromov a jeho slávny okamih pripomína len vyblednutá pamätná tabuľa s týmto textom: „Dňa 20. júla 1944 sa v týchto miestach konala ilegálna schôdza Slovenskej národnej rady, na ktorej sa spresňovali politické a vojenské prípravy Slovenského národného povstania.“ Pre verejnosť je zrub uzavretý. „Už viac ako dvadsať rokov je pamätná izba venovaná ilegálnemu zasadnutiu SNR zrušená, takže tento objekt verejnosti nesprístupňujeme. Objekt bol v minulosti prenajatý viacerým združeniam, interiér zrubu preto neobsahuje žiadne výstavné artefakty. Je možná len vonkajšia prehliadka zrubu,“ povedal Boris Astaloš zo Slovenského národného múzea, ktoré momentálne zrub spravuje.

Tri obce, tri masové hroby

Činnosť partizánov mala aj svoje tienisté stránky. Nebolo ich veľa, no napriek tomu je dnes niektorými historikmi SNP dehonestované. Tieto incidenty neobišli ani Horný Turiec, konkrétne Sklené. Obec obsadili partizáni 1. septembra 1944. Približne o dva týždne neskôr prevzal kontrolu nad obcou 250-členný oddiel Piotra Nikolajeva. Dňa 21. septembra partizáni vyselektovali mužov nemeckej národnosti vo veku 16 – 60 rokov a odviezli ich vlakom smerom na Hornú Štubňu. Neďaleko Rovnej hory prikázali niekoľkým desiatkam chlapov vykopať jamu, do ktorej postupne postrieľali 187 ľudí. Dlho sa o tejto poprave nehovorilo, dnes však už majú obete zo Skleného pamätník na železničnej stanici na Sklenom, rovnako ako aj na mieste popravy pri Rovnej hore. Len niekoľko kilometrov od Skleného, za obcou Turček, sa pri hlavnej ceste nachádza ďalší pamätník masového vraždenia. Po vojne sa na tomto mieste našlo 182 obetí – partizánov a vlastencov, ktorých zavraždili príslušníci Einsatzkomanda 14. Tá istá skupina povraždila v januári 1945 štyristo ľudí v Nemeckom a zúčastnila sa aj na besnení v Kremničke, kde od novembra 1944 do februára 1945 Nemci postrieľali takmer 750 ľudí. Posledný masový hrob možno nájsť v blízkosti Dolnej Štubne, na okraji lesoparku Bôr, kde „odpočíva 115 obetí umučených hanebným spôsobom hordami nemeckých fašistov v historických dobách SNP,“ ako hlása text na pamätníku od akademických sochárov Bána a Grossa z roku 1963.

Známe aj málo známe miesta SNP

Boje počas povstania priniesli mnoho obetí, útrap a udalostí, o ktorých dnes nevieme takmer nič. Málokto dnes vie, že 6. septembra 1944 pred Modrým kúpeľom v Turčianskych Tepliciach skladali prísahu jednotky Hlavného veliteľstva slovenských žandárov za prítomnosti Gustáva Husáka a Karola Šmidkeho – vedúcich postáv SNP. Len hŕstka cestujúcich z Vrútok do Banskej Bystrice bude vedieť, že v početných tuneloch na trati Diviaky – Banská Bystrica operovali dva z troch pancierových vlakov, ktoré chránili povstaleckú Bystricu až do konca októbra. No vďaka početným pamätníkom a snahám nadšencov, sa aj s odstupom času môžeme dozvedieť o ďalších osudoch z čias SNP. Tak, ako vďaka pamätníčku a replike zrubu nad obcou Háj, na ceste k lesoparku Bôr, kde 4. októbra 1944 padli traja partizáni brániaci postupu Nemcov na Hornú Štubňu. Pamätníci, ktorí tieto ťažké časy prežili, už pomaly vymierajú, a preto sa podobné miesta stávajú jedným z mála dôkazov krutosti vojny. Je preto len na nás, či ich zachováme aj pre budúce generácie alebo svoju historickú pamäť zanedbáme.


Text a foto: Sabina Bekmatovová