Zberateľ je štastný človek, pretože stále hľadá

Zberateľom sa človek nestáva plánovane. Ten sa so svojou záľubou jednoducho narodí. Asi tak to bolo aj v prípade najznámejšieho a najvýznamnejšieho zberateľa v Topoľčanoch. Je ním 71-ročný Ivan Mallo.

Topoľčiansky rodák, učiteľ na dôchodku, ktorého vrelý a úprimný vzťah k rodnému mestu v spojitosti so zberateľskou vášňou dlhodobo naberá podstatne širší rozmer. Prostredníctvom exponátov z jeho zbierok sa už niekoľko rokov široká verejnosť oboznamuje s dávnou podobou mesta a tiež viacerých okolitých obcí.

Zberateľom už na základnej škole

Poštové známky začal zbierať už na základnej škole. Neskôr, po skončení vysokoškolského štúdia, niekedy v roku 1966 začal zbierať pohľadnice. Známky prestali byť najhlavnejšou náplňou jeho zberateľského úsilia. Dnes ich zbiera skôr príležitostne a zameriava sa na známky Vatikánu a bývalých anglických kolónií. Odvtedy až doteraz sa venuje zbieraniu pohľadníc Topoľčian a topoľčianskeho regiónu.

Ivan Mallo zozbieral obdivuhodnú zbierku historických pohľadníc. Koľko ich presne má, nevie, ale ako vraví, „ani veľa, ani málo“. Z obdobia rakúsko-uhorskej monarchie má asi 130 – 140 kusov, z prvej republiky o niečo viac, z obdobia slovenského štátu asi 50 a z povojnového obdobia takmer všetky, ktoré boli vydané, pretože k týmto pohľadniciam sa dá dostať relatívne ľahko. Najťažšie sa získavajú pohľadnice z obdobia Rakúsko-Uhorska, zároveň sú aj najvzácnejšie.

Vlani päť, v tomto roku zatiaľ dve

Na otázku, či mu ešte niečo v jeho zbierke chýba, odpovedá: „Viem o existencii pohľadníc, ktoré nemám, ale neviem, kde sú, kto ich vlastní.“ Tuším je to tak, ako povedal ktosi múdry, že zberateľ je šťastný človek. Nie preto, že má, ale preto, že hľadá. Svoju zbierku sa snaží stále rozširovať aj pamätník, výnimočný znalec, ale zároveň skromný a príjemný spoločník Ivan Mallo.

Prezradil, že vlani sa mu podarilo získať päť dobových pohľadníc, tohto roku zatiaľ dve. Záujem o históriu mesta, v ktorom žije, ho podnietil aj na zbieranie starých fotografií. Niekedy sa stane, podobne ako pri pohľadniciach, že niektoré objekty už nie je možné identifikovať, keďže pamätníkov je čoraz menej. Objavovanie histórie a mestských historických súvislostí tak dodáva zberateľovi zvláštny prímes emócií a možno i radosti z nového poznania. Poznania, ktoré už dlhé roky ponúka svojmu okoliu, mestu i celému regiónu.

Text a foto: Peter Maťašeje