Muži Zlatých Klasov vyhrali I. ligu

Kolky v Zlatých Klasoch majú bohatú tradíciu, veď prvý kolkársky oddiel v tejto obci bol založený už v roku 1957. V roku 1972 bola postavená dnešná kolkáreň. Za toto dlhé obdobie klub dosiahol rad významných úspechov.

Ženy sú dlhoročnými účastníkmi najvyššej slovenskej klubovej súťaži. Muži už tiež hrali extraligu, no dlhodobejšie sa v nej, ako jeden rok neudržali. V tomto súťažnom ročníku sa im podarilo po dlhých rokoch znova dosiahnuť výrazný úspech a to zvíťaziť v druhej najvyššej mužskej súťaži a to v prvej lige. Pri tejto príležitosti sme sa rozhodli s vedúcimi funkcionármi klubu, ktorí v jednej osobe sú i hráčmi prvoligového družstva o tomto úspechu porozprávať. „Som veľmi rád, že sme po dlhých rokoch zaznamenali tento pekný úspech. Napriek víťazstvu však ostávame naďalej účastníkmi prvej ligy a vzdávame sa postupu do extraligových súťaží. Dôvod je jednoduchý. Extraliga sa totiž hrá už na plastových kolkárskych dráhach. Je to rozhodnutie Slovenského kolkárskeho zväzu, ktorému nerozumieme. Taktiež sa mali zaviesť tieto dráhy aj pre I. ligu, ale nakoniec Slovenský kolkársky zväz ustúpil, veď by potom ukončilo svoju činnosť mnoho kolkárskych klubov. Keďže výmena klasickej dráhy za plastovú stojí mnoho financií a tých slovenské kolkárske kluby majú ako šafranu. Hlavným sponzorom a podporovateľom nášho oddielu je obec,“ dozvedeli sme sa od predsedu klubu Michala Íra.

Zápasy s Galantou rozhodli

Veľkú radosť z prvého miesta mal i tréner družstva István Marics. Bol spokojný hlavne s tým, že cieľ, ktorý si pred súťažou vytýčili a to vyhrať prvú ligu splnili dokonca už štyri kolá pred jej ukončením, keď mali pred druhou Galantou až osembodový náskok. „Práve zápas s Galantou rozhodli, keď sme dokázali vyhrať doma i vonku. Do extraligy nepostúpime. Nielen z toho dôvodu, že nemáme plastovú dráhu, ale aj pre to, že táto súťaž by už bola moc náročná pre naše družstvo, v ktorom prevláda staršia generácia. Nasledujúci súťažný ročník by sme radi využili na doplnenie kádra mladšími hráčmi hlavne z našej rezervy. Som rád, že máme už aj úspešných dorastencov, teda aké také zázemie je zabezpečené. Úzko spolupracujeme s miestnou základnou školou, odkiaľ si k nám v rámci telesnej výchovy chodia žiaci zahrať a takto sa z nich potom niektorí stávajú našimi členmi. Trénermi mládeže sú Zsolt Poloma a László Varga. Škoda, že sú to väčšinou len chlapci. Dievčatá kolky nelákajú i napriek tomu, že tu máme úspešné extraligové družstvo,“ dodal úspešný tréner a zároveň hráč oddielu.

Niektorí hrajú kolky už desaťročia

Medzi nestorov kolkárskeho oddielu nesporne patrí László Krszocze, ktorý aktívne hrá kolky už 43 rokov. Skúsil i chlebík profesionála a to v Maďarsku, kde odohral trinásť sezón. Bol i v reprezentačnom výbere Československa. Odohral desať prípravných zápasov, no napriek tomu, že patril medzi najlepších kolkárov sa do výberu na majstrovstvá sveta nedostal. Medzi mladých nádejných dorastencov, ktorý už hrá aj za družstvo dospelých patrí Ottó Lengyel, ktorého ku kolkom pritiahol jeho kamarát Tibor Varga, ktorý v súčasnosti hrá za Inter Bratislava. Kolky ho bavia a rád by to dotiahol čo najvyššie.

Text a foto: (vk)