Jana Vargová, bývala hádzanárka, ktorá lieči futbalistov

je rodená Levičanka a spolu s manželom Jurajom sa už niekoľko rokov teší zo svojej vnučky Aimie. Pre nás mužov je tak trošku záhadou, prečo sa ženy v dobrom slova zmysle, miešajú do futbalu. Väčšina z nás ich prijala. Aj preto sa dokážeme vďaka nim ovládať v hľadisku, alebo na ihrisku. Táto osoba vzrastom malá, ale srdcom veľká žena, pomáha napredovať futbalu vo Veľkých Ludinciach z pozície tímovej fyzioterapeutky.

Ako dlho sa venujete tejto zaujímavej práci?

Tak presný dátum vám nepoviem, ale je to už dosť dlhá doba, čo si spolu s trénerom mužstva sadám na lavičku. Pre svoju prácu fyzioterapeutky ste našli porozumenie vo vedení futbalového klubu Veľkých Ludiniec, kde pôsobíte už niekoľko rokov.

Ako ste sa dostali do tohto klubu?

Oslovil ma vedúci mužstva Jaroslav Kosák, ktorý ma zlanáril. Ponuku som preto s radosťou prijala. Som veľmi rada súčasťou tohto mužstva. Chlapcom sa snažím pomôcť v prípade ich zranenia na trávniku, ktoré sú bežné na futbalovom zápase.

Ako vás prijali chlapci?

To je skôr otázka pre kolektív, ktorý je v Ludinciach veľmi dobrý, ale pevne verím, že úplne normálne. Rozumieme si.

Počas súťaže, týždeň čo týždeň, prežívajú hráči, tréneri a vedenie veľké napätie, každý chce len vyhrávať. Ako vy prežívate na lavičke dlhých 90 minút?

Na lavičku si sadám hlavne s tým, aby som poprípade pri zranení pomohla ošetriť zraneného hráča. Pred zápasom sa snažíme pripraviť chlapcov tak, aby sa nikto nezranil. Samozrejme, aj ja prežívam na lavičke atmosféru zápasu. Nervozitu, napätie, radosť z úspechu. Tak, ako v každom športe.

Čo sa vám páči na atmosfére okolo futbalu?

Celá tá príprava pred zápasom. Motivácia chlapcov, ako idú do každého zápasu s cieľom vyhrať.

Naopak, čo by ste zmenili, čo je vám proti vôli?

Čo by som zmenila? Je toho určite viac, čo by som ja osobne zmenila. Snáď ako prvé by to boli výkony rozhodcov, nakoľko už šesť rokov sledujem ich počínanie v zápasoch a nespravodlivosť je v ich podaní veľmi veľká. Tak isto aj správanie „fanúšikov“, ktorí niekedy ani nevedia, aký duel sledujú.

Máte svojho obľúbeného hráča vo Veľkých Ludinciach?

To nie je o obľúbenosti jedného hráča, celý kolektív je tu viac než fantastický.

Ste bútľavou vŕbou pre hráčov?

Ale áno, keď som prišla prvýkrát na stretnutie, tak sa práve išlo na sústredenie. Tam sa začala medzi nami budovať určitá dôvera, ktorá trvá dodnes.

Keby ste mali možnosť, čo by ste zmenili okolo športu na Slovensku?

Už som spomínala, z každého rožku trošku. Rozhodcov, funkcionárov, lebo veľakrát možno aj nevedome škodia športu svojimi výkonmi, vyjadreniami.

Zažili ste už svoju najšťastnejšiu futbalovú chvíľu?

Najšťastnejšie sú tie, keď sa chlapcom darí. Keď vyhrávajú a robia radosť divákom, a keď nie je nikto zranený. A tiež vtedy, keď je v mužstve dobrá atmosféra, lebo vtedy sú dobré výkony aj výsledky.

Ján Jančo