Aktivačné práce v praxi

Pôvodne ich vláda zaviedla s odôvodnením, že dlhodobo nezamestnaní budú mať prostredníctvom aktivačnej činnosti možnosť získať pracovné návyky, čím sa polepšia ich šance na trhu práce.

Idea pekná, prax je horšia. Mnohí na nej ostávajú dlhé roky, štát im dáva len ilúziu práce. Chodia síce dennodenne odrábať svoje 4 hodiny, no podľa zákona sú aj tak nezamestnaní. Nemajú nárok na dovolenku, neráta sa im počet odpracovaných rokov. Za 62 eur mesačne sú len lacnou pracovnou silou využiteľnou prakticky na hocičo. Chlapi čistia kanály, prenášajú nábytok, mačetami vysekávajú krovie z husto zarastených údolí, tlačia fúriky a ťahajú kontajnery plné odpadu. Ženy upratujú, zametajú nielen chodníky, ale aj kraje ciest od štrku. Zametanie ciest sa vyznačuje vysokou prašnosťou. Riešilo sa to rozdávaním respirátorov, tie však nebol každý ochotný nosiť. Mesto zaobstaralo nádherný obrovský stroj na zametanie štrku. Pracoval necelý týždeň. Kompetentní ho stiahli a prenechali zametanie ciest opäť na aktivačkárov.

Najťažšie je rozbíjanie ľadu

V zime je najťažšie rozbíjanie ľadu. Ten máva hrúbku aj vyše 10?cm. Aktivačkári majú za úlohu sekať a odpratávať ľad z chodníkov, hlavne na miestach, kde sú priechody pre chodcov. Obyčajné osolenie by túto drinu uľahčilo.
V lete je najťažšie okopávanie chodníkov. S motykami a škrabkami treba čistiť škáry pomedzi chodníkmi od trávy. Keby sme mali súvislé chodníky bez škár
a keby sa burina ničila chemicky, tiež by sa kopa driny ušetrila. Samozrejme, ani na aktivačke nemakajú všetci ako kone. Dá sa zašiť u známych na káve alebo vysedávať na lavičkách. Koordinátori takéto zašívanie väčšinou odhalia. Pomáha im v tom kamerový systém. Bonzujú aj náhodní okoloidúci a, paradoxne, aj samotní aktivačkári jeden na druhého. Poniektorí vyvolení majú to šťastie, že v rámci aktivačnej činnosti dostanú aj ľahšiu prácu. Napríklad koordinovať pracovnú skupinu, roznášať poštu, robiť údržbára a podobne.

Text a foto: Renáta Bogdániová