Po eurovoľbách začína vyjednávanie o čelných funkciách v Európskej únii

Politické frakcie v Európskom parlamente začnú dnes vyjednávať o obsadení čelných funkcií v Európskej únii po eurovoľbách, v ktorých si postavenie najsilnejších strán v EP udržali konzervatívci a socialisti a veľké zisky dosiahli euroskeptické strany.

Aj keď jednotlivé frakcie v EP navrhli prvýkrát svojich kandidátov na predsedu EK, úspech ich kandidáta závisí nielen od získania podpory v EP, ale aj od vlád všetkých 28 členských krajín EÚ. Frakcie v EP sa teraz chcú zjednotiť na jednom kandidátovi na predsedu EK ešte predtým, ako sa v utorok zídu na mimoriadnom summite k výsledkom eurovolieb najvyšší predstavitelia členských krajín, informovala agentúra DPA.

Politické spojenectvá

Kandidát Európskej ľudovej strany (EĽS) na predsedu EK Jean-Claude Juncker v nedeľu večer uviedol, že je „pripravený prijať mandát predsedu EK“, keďže jeho EĽS bude najväčšou v EP. Súčasne vyjadril ochotu spolupracovať so socialistami a ďalšími stranami.

Aj kandidát Pokrokovej aliancie socialistov a demokratov (S&D) Martin Schulz sa však vyjadril, že sa pokúsi získať dostatočnú podporu pre svoju kandidatúru na predsedu EK. Súčasne vyzval politické strany, aby podporili jeho program boja s nezamestnanosťou, sociálnou nespravodlivosťou a daňovými únikmi. Ani konzervatívci ani socialisti nemajú dostatok hlasov, aby mali v EP väčšinu, podľa vyjadrenia Schulza by mali vytvoriť spojenectvá na politickom základe, nie na základe „aritmetických výpočtov“. Ďalšie frakcie v EP sa vyjadrili, že podporia iba toho, kto bude ochotný podporiť ich ciele.

Napríklad Guy Verhofstadt z Aliancie liberálov a demokratov pre Európu (ALDE) vyzýva na užšiu integráciu únie, zatiaľ čo Franziska Kellerová z frakcie Zelení požaduje zdravú politiku na ochranu životného prostredia. Juncker povedal, že je ochotný pokúsiť sa nájsť spoločný program, „ale bez toho, aby som sa vrhol na kolená pred stranami, ktoré tieto voľby nevyhrali“.

Lídrom outsider?

Panuje veľká obava, aby si lídri EÚ nevybrali za predsedu EK outsidera. Zákony EÚ totiž zakotvujú iba to, že „musia brať do úvahy“ výsledok eurovolieb. Lídri EÚ musia čeliť vážnym otázkam po tom, ako veľké volebné zisky dosiahli ultrapravicové a euroskeptické strany, osobitne vo Francúzsku a v Británii, kde antiimigračne zamerané strany, Národný front (FN) a Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) dosiahli volebné víťazstvo.

„Za hlasovaním je množstvo sklamania,... úplná strana dôvery,“ vyhlásil Schulz. Podľa predbežných výsledkov bude mať EĽS v EP 212 kresiel, sociálni demokrati (S&D) 187 kresiel, liberáli (ALDE) 72 kresiel, Zelení 52 kresiel, euroskeptici 141 mandátov, ultraľavica (EUL–NGL) 43 kresiel a Európski konzervatívci a reformisti (ECR) 44 kresiel.

TASR

Téma: EUVOĽBY14